Pozdravujem Vás z Bali…

Dúfam, že sa máte dobre!

Minulý týždeň som vám rozprával o Bandungu v Západnej Jáve – o naozaj prekvapivom mieste. Ak ste tento príbeh zmeškali, môžete si ho pozrieť tu.

Aj cesta späť bola takmer rovnako zaujímavá ako samotná návšteva. S Bondhanom sme sa z centra Bandungu odviezli prípojným vlakom na stanicu Whoosh, odkiaľ sme pokračovali rýchlovlakom späť do Jakarty a následne na letisko.

Prípojný vlak bol skutočne výnimočný. Zaviezol nás na jednu z najkrajších, najútulnejších a najpríjemnejších malých vlakových staníc, aké som kedy videl. Bola čistá, moderná, obklopená zelenými kopcami a pôsobila skôr ako malý butikový hotel než ako železničná stanica.

Potom sme sa, samozrejme, vrátili na stanicu Whoosh a odtiaľ sme leteli so spoločnosťou Batik Airways späť na Bali. O Bandungu vám však ešte mám čo porozprávať...

Čaj v Punclute

Počas pobytu v Bandungu sme sa vybrali do okolitých hôr, do oblasti Ciumbuleuit – a úprimne, myslím, že ju ani neviem správne vysloviť. Miestni túto zelenú, vyvýšenú a pomerne luxusnú štvrť volajú Punclut.

Tam sme natrafili na skvelého taxikára menom Eco, z ktorého sa vykľul nezamestnaný herec. Povedal nám: „Ukážem vám Punclut. Toto je moje miesto.“ A svoje slovo dodržal.

Jedným z našich cieľov v Západnej Jáve bolo nájsť kvalitný indonézsky čaj, ktorý by sme mohli zaradiť do našej značky Mandala Leaves. Plánovali sme preto navštíviť niekoľko spoločností, ktoré sa venujú miešaniu čajov.

Čoskoro sme zistili, že miešanie čajov je tu skutočným remeslom a práve v oblasti Punclut pôsobí viacero zaujímavých čajových podnikov.

Aj keď slovo „pôsobí“ je možno trochu veľkorysé. Jedna spoločnosť napríklad trvala na tom, aby sme pred návštevou ich kancelárie najskôr absolvovali špeciálnu degustáciu čaju. Tá sa konala v domčeku na strome uprostred dažďového pralesa, kam sa dalo dostať iba akousi malou železničnou dráhou.

Z obchodného hľadiska to bola možno trochu strata času... ale ako zážitok to bolo úžasné.

Po ochutnávke nám konečne umožnili stretnúť sa so šéfom. Až neskôr mi došlo, že to bol pravdepodobne akýsi test, či sme seriózni kupci, alebo len turisti, ktorí im budú zbytočne zaberať čas.

A stalo sa nám to dokonca dvakrát.

Test seriózneho kupca čaju

Druhý miešač čaju, ktorého sme navštívili, bol rovnako zanietený remeselník a obrovský milovník čaju. Najskôr trval na stretnutí s jeho tímom v záhrade pri vile a až keď sa presvedčil, že to myslíme vážne, pozval nás naspäť.

Na druhý deň sme teda sedeli pri starom železnom stole pod stromami, zatiaľ čo sa nám jeho mačky obtierali o nohy. Zdá sa, že presne takto sa v Punclute robí biznis.

V okolitých horách sa nachádzajú čajové plantáže aj spracovateľské závody, pričom k niektorým vedú len dlhé a úzke cesty vhodné pre vozidlá 4x4. Naši miešači čaju nám rozprávali o exkluzívnych dohodách s pestovateľmi, ktorí sa špecializujú na vzácne a exotické odrody čaju.

A súdiac podľa tamojších víl, na čaji sa zrejme dá zarobiť celkom slušne.

Ochutnali sme jeden čistý, nemiešaný čaj, na ktorý bol náš hostiteľ obzvlášť hrdý. Mal nádhernú vanilkovú arómu a chuť, ktorá pripomínala maliny. Bol prirodzene sladký, takže vôbec nebolo potrebné pridávať cukor.

Bol to jeden z tých momentov, keď si človek uvedomí, že čaj nie je jednoducho len „čaj“. V jedinej šálke sa môže ukrývať množstvo odrôd, pestovateľských podmienok, tradícií a výrobných postupov.

Západná Jáva má navyše bohaté botanické dedičstvo. Mnohé rastliny pestované v tomto regióne sa neskôr spracúvajú na esenciálne oleje alebo sa používajú ako súčasť starostlivo vytvorených zmesí. Čaj a bylinky tu spolu vytvárajú veľmi zaujímavú kultúru miešania.

Eco pozná každého

Najzábavnejšie na tom bolo, že náš taxikár Eco, ktorý bol zároveň nezamestnaným hercom, sa ukázal byť starým priateľom miešača čaju. Samozrejme, že bol.

V piatok večer sa Eco stal aj naším neoficiálnym sprievodcom nočným životom v Bandungu a zaviedol nás do oblasti Braga.

S Bondhanom a naším kamarátom, hercom a taxikárom Ecom.

Bolo tam poriadne rušno. Ulice zapĺňali mladí ľudia v cosplay kostýmoch, fotobúdok bolo viac, než som kedy videl na jednom mieste, a skupinky priateľov sa neustále fotografovali. V Bandungu žije aj silná hardrocková subkultúra. Objavili sme bar so živou kapelou a netrvalo dlho, kým sa k spevu pridali aj Eco s Bondhanom.

Braga je plná života, no zároveň pôsobí oveľa pokojnejšie než mnohé turistické oblasti v Ázii. Ľudia sú zdvorilí a ohľaduplní, nikto nepôsobí opito, no všetci sa fotia, bavia a užívajú si večer. Mne sa tam veľmi páčilo.

Ak mám o Bandungu povedať jednu vec, tak túto: ľudia sú tu jednoducho milí. Pokojní, priateľskí a ochotní pomôcť.

V meste žijú veľmi bohatí aj veľmi chudobní ľudia a stretli sme sa s oboma skupinami. Možno aj preto nás miestni opakovane upozorňovali na vreckárov a drobné krádeže. Úprimne však môžem povedať, že sme počas celej návštevy nestretli nikoho, kto by sa k nám nesprával príjemne.

Nikto sa nás nepokúsil oklamať. Dokonca aj náš taxikár Eco robil všetko pre to, aby nám za svoje služby nič neúčtoval. Posledný deň sme sa s ním takmer museli hádať, aby nám vôbec dovolil zaplatiť.

Myslel som si, že sme sa vydali na poriadnu cestu za novými dodávateľmi a produktmi. Zrejme som sa mýlil.

Z Bandungu je ešte veľa čo rozprávať, ale už tých pár dní bolo fascinujúcich. Vybrali sme sa hľadať čaj a vrátili sme sa s príbehmi o domčekoch na stromoch v dažďovom pralese, tajomných miešačoch čaju, horských cestách, mačkách, cosplayi a hardrockovom karaoke. Celkom slušný výsledok.

Medzitým naše ponuky AW Grand World Tour pokračujú počas celého augusta so zľavami naprieč celou skupinou.

Ak teda plánujete svoju ďalšiu objednávku, určite sa pozrite, čo je momentálne v ponuke.

Cesta do Západnej Jávy mi opäť pripomenula, prečo mám tento biznis tak rád. Za každým produktom sa zvyčajne skrýva cesta, človek, miesto a príbeh – a pomerne často aj trochu nezvyčajný taxikár, ktorý pozná úplne každého.

A presne to na tom milujem.

Čoskoro sa ozvem s ďalšími správami z Bali.

Prajem vám krásny víkend.

David