Pozdravujem Vás z Greater Noida v Indii.

Dúfam, že sa vám v podnikaní darí a že si užívate obdobie pred Halloweenom.

Práve sme na našej pravidelnej polročnej návšteve veľkého veľtrhu indických remeselných výrobkov. Zajtra nás čaká posledný deň. Nekonečné uličky, stovky rozhovorov, stretnutia so starými známymi, nové nápady... A ten dobre známy pocit, že ten najzaujímavejší objav na nás možno čaká práve v stánku, ktorý sme ešte nestihli navštíviť. Je to takmer oddychové zakončenie jedného poriadne náročného týždňa.

Minulý týždeň som vám písal o plavbe loďou po Gange, ktorá ma stála len 6 pencí. Ak vám tento príbeh unikol, môžete si ho prečítať tu. Tento týždeň nás však doprava vyšla podstatne drahšie a rozhodne nebola taká pohodová.

Jesenný veľtrh v Dillí – vonku horúco a pokoj, vnútri horúco a poriadny zhon!

Ale najprv niekoľko noviniek z Bali.

Tomáš a Raul sú momentálne na Bali, kde spolupracujú s naším vývojárskym tímom v IT kancelárii. Pracuje sa na množstve zaujímavých projektov a rozhodne sa máte na čo tešiť. Žiaľ, dostať kolegov do kancelárie sa zrazu stalo samostatnou a pomerne náročnou úlohou.

Bali totiž zasiahla vážna palivová kríza. Pozdĺž ciest sa tiahnu nekonečné rady vozidiel, ktoré často končia pri čerpacích staniciach s prázdnymi nádržami. Naši kolegovia hlásia, že ľudia čakajú celé hodiny, pretože problémy s prepravou paliva a nepriaznivé počasie výrazne narušili zásobovanie. Situáciu podľa nich ešte zhoršujú panické nákupy.

Miestne úrady síce ubezpečujú obyvateľov, že dodávky paliva sa postupne obnovujú, no tieto sľuby počúvajú už príliš dlho...

A napokon, vedomie, že niekde v sklade je dostatok benzínu, je len slabou útechou, keď vaša motorka jazdí už len na posledné kvapky paliva a poriadnu dávku optimizmu.

Každá cesta je lemovaná nekonečnými radmi motoriek smerujúcich k čerpacím staniciam, ktoré sú často zatvorené. Situácia je veľmi vážna a v čase, keď píšem tieto riadky, nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala zlepšiť – napriek opakovaným sľubom vlády. Podobné problémy hlásia aj z ďalších oblastí Indonézie. Zdá sa, že ide o oveľa závažnejšiu krízu, než by sa podľa pozornosti zahraničných médií mohlo zdať.

Náš tím zaviedol zdieľanie motoriek a možnosť práce z domu, aby sme zabezpečili čo najplynulejší chod prevádzky. Lenže nákladné auto, ktoré rozváža tovar, z domu pracovať nemôže. Zásielky, ktoré už mali byť v našom sklade na Bali, tak jednoducho neprichádzajú.

Môžete mať špičkový softvér, nadšených kolegov a nekonečný zoznam plánov... a potom zistíte, že všetko závisí od toho, či sa niekomu podarí zohnať dva litre benzínu. Je toto naša budúcnosť?

Medzitým sa tu v Indii črtá ďalší problém s dostupnosťou tovaru. Tentoraz sa týka dreva, množstva administratívy a štyroch písmen, o ktorých ste možno ešte ani nepočuli: EUDR.

Ide o nariadenie Európskej únie o odlesňovaní (EU Deforestation Regulation). Jeho zámer je nepochybne správny a dôležitý – zabrániť tomu, aby európska spotreba prispievala k odlesňovaniu.

V prípade výrobkov z dreva to znamená povinnosť preukázať ich legálny pôvod a zabezpečiť vysledovateľnosť dreva až ku konkrétnemu pozemku, z ktorého pochádza.

Podľa harmonogramu, s ktorým momentálne pracujeme, sa má nariadenie začať uplatňovať 30. decembra 2026. To znamená, že všetko, čo objednáme teraz, môže doraziť až po tomto termíne. A zdá sa, že mnohí vystavovatelia tu na veľtrhu si dôsledky týchto pravidiel začínajú naplno uvedomovať až teraz...

Jednoducho povedané, aj obyčajný drevený stojan na vonné tyčinky bude potrebovať podrobnejší „životopis“, než aký dokáže predložiť väčšina ľudí pri žiadosti o hypotéku.

Na hlavnom pódiu prebiehajú diskusie, z reproduktorov sa ozývajú oznámenia a medzi vystavovateľmi sa vedú čoraz znepokojenejšie rozhovory.

Náš hlavný dodávateľ stojanov na vonné tyčinky, Rashid, strávil posledných šesť mesiacov intenzívnou snahou pripraviť seba aj svojich dodávateľov mangového dreva na nové požiadavky. Uskutočnil skúšobné nákupy surového dreva a posielal mi celé balíky dokumentov na kontrolu. V každom z nich sme však zatiaľ našli nedostatky, ktoré sme nemohli akceptovať. A to je Rashid v prípravách podstatne ďalej než väčšina ostatných firiem na tomto veľtrhu.

Vidím však, že už začína byť bezradný. Je to človek, ktorý chce predovšetkým tvoriť, dávať ľuďom prácu a dodávať nám krásne výrobky. Namiesto toho sa musí predierať nekonečným množstvom administratívy spojenej s každým kusom dreva.

Pri objednávkach drevených výrobkov určených pre trh EÚ už teraz musíme myslieť na nové požiadavky. Nemôžeme čakať až do chvíle, keď sa bude tovar baliť, aby sme zistili, že informácie o pôvode dreva sa končia vysvetlením: „Kúpil som ho od toho istého človeka ako vždy.“

Keď sa tu výrobcov drevených remeselných výrobkov pýtame na nariadenie EUDR, odpovede sú rôzne. Od úprimného „Nikdy som o tom nepočul“ až po sebavedomé „Samozrejme, môžete nám dôverovať“.

A ja by som im naozaj rád veril. Lenže dôvera, žiaľ, nie je dokument, ktorý môžete nahrať do systému.

Náš známy Rashid je jedným z mála dodávateľov, ktorí nám otvorene ukazujú celý proces príprav vrátane problémov, s ktorými sa stretávajú. Niektorí veľkí vystavovatelia, ktorých sme tu po minulé roky pravidelne vídali, tento rok dokonca chýbajú. Neviem, aké sú dôvody ich neprítomnosti, no v oblasti drevených výrobkov je cítiť značnú neistotu.

Blíži sa kríza v oblasti drevených výrobkov?

Obávam sa, že nás môže čakať nedostatok niektorých výrobkov z dreva. Ak dodávatelia nové požiadavky nezvládnu, je možné, že nám v priebehu roka 2027 budú chýbať určité druhy drevených krabičiek či stojanov na vonné tyčinky.

Niektorí vystavovatelia dokonca hovoria o možnom zdvojnásobení cien. Zatiaľ ide len o odhady, nie o oficiálne oznámené zvýšenie cien, no tieto obavy dobre vystihujú atmosféru, ktorá tu momentálne panuje.

Ochrana lesov je nesmierne dôležitá. Rovnako dôležité sú však aj malé remeselnícke dielne a rodiny, ktoré sa svojou poctivou prácou snažia uživiť bez toho, aby prírode škodili.

Úprimne dúfam, že sa podarí nájsť spôsob, ako ochrániť oboje.

A teraz späť k nášmu dobrodružnému príchodu do Dillí...

Po návšteve Kalkaty sme zamierili do centra Dillí, kde sme sa ešte pred začiatkom veľtrhu plánovali stretnúť s niekoľkými dodávateľmi. Ubytovanie sme mali rezervované v hoteli na Connaught Place, čo sa mi spočiatku zdalo ako výborná poloha.

Lenže ako sa ukázalo, náš hotel sa zhodou okolností ocitol priamo uprostred protestnej akcie s názvom „Šváb“.

Náš vodič Uberu nás tam najskôr odmietol odviezť. Po krátkom vyjednávaní a prísľube finančného príplatku však napokon súhlasil, že nás odvezie tak blízko k hotelu, ako to bude možné.

Nasledovala poriadne divoká jazda smerom do centra mesta, kde postupne pribúdali policajné uzávery a zátarasy.

Nakoniec nás vodič vysadil približne dva kilometre od hotela, hneď vedľa autobusu, z ktorého príslušníci bezpečnostných zložiek práve vyvádzali protestujúcich.

Je zvláštne, že napriek všetkému tomu rozruchu sa celá situácia niesla v prekvapivo pokojnej a priateľskej atmosfére. Dokonca aj zo strany príslušníkov bezpečnostných zložiek sme cítili istú mieru pochopenia. Bolo však ťažké presne zistiť, čo sa vlastne deje, a postávať uprostred davu s kuframi rozhodne neboli ideálne podmienky na rozhovory.

A tak sme sa vydali pešo.

Štyria cestovatelia, ktorí za sebou ťahali kufre v 35-stupňovej horúčave, predierali sa davmi a prechádzali bezpečnostnými kontrolami smerom k hlavným zátarasám. Zarezervovali sme si hotel v centre mesta a namiesto pohodlného príchodu sme dostali skutočne nezabudnuteľný zážitok.

Niekto nám povedal, že v uliciach bolo nasadených až 45 000 príslušníkov bezpečnostných zložiek, zatiaľ čo cez jednotlivé zátarasy sa dostalo približne 20 000 protestujúcich. Či boli tieto čísla presné, neviem potvrdiť, ale jedno viem určite – jedných aj druhých tam bolo viac než dosť na to, aby sa obyčajná cesta na hotelovú recepciu zmenila na poriadne dobrodružstvo.

Keď sme konečne dorazili do hotela, personál na nás pozeral s neskrývaným úžasom. Väčšine ich vlastných kolegov sa totiž do hotela vôbec nepodarilo dostať.

V ten večer pôsobilo Connaught Place takmer neskutočne. Obchody boli zatvorené, obvyklý ruch ulíc sa vytratil a nájsť miesto, kde by sme sa mohli najesť, nebolo vôbec jednoduché.

Napokon sme objavili jednu otvorenú reštauráciu s výrazne obmedzeným jedálnym lístkom. Po našej popoludňajšej „expedícii“ sa však jedlo s názvom „čokoľvek, čo práve máte“ okamžite stalo našou najobľúbenejšou špecialitou.

Taký bol náš týždeň. A rozhodne nepatril k tým najpokojnejším.

Náš tím na Bali hľadá spôsoby, ako fungovať napriek prázdnym čerpacím staniciam. Tu v Indii sa zasa Rashid snaží dostať obyčajný drevený stojan na vonné tyčinky cez celý „les“ administratívnych požiadaviek. A my sme medzitým zistili, že potvrdená rezervácia hotela ešte automaticky neznamená, že sa doň aj skutočne dostanete.

Bol to skrátka poriadne náročný týždeň.

Za každým produktom, ktorý sa napokon dostane na pulty vašich obchodov, stoja ľudia, ktorí každý deň riešia množstvo problémov, o ktorých sa zákazníci často ani nedozvedia. Tento týždeň som si prácu a odhodlanie nášho tímu vážil ešte o niečo viac než zvyčajne.

Napriek všetkým komplikáciám tu stále objavujeme krásne výrobky a domov si odnášame množstvo nových nápadov. A, samozrejme, neprestávame pracovať na tom, aby sa k nám čo najskôr dostali nielen nápady, ale aj samotné produkty!

Medzitým sa nezadržateľne blíži Halloween a hneď za ním už vykúkajú Vianoce – hoci sa zatiaľ tvária, že majú ešte dosť času.

Dúfam, že sa vašim obchodom darí, zákazníci sa k vám radi vracajú, objednávky prichádzajú bez komplikácií a vaše najväčšie pracovné dobrodružstvá spočívajú nanajvýš vo výbere nových produktov do ponuky.

Nezabudnite si preto pozrieť naše novinky a aktuálne ponuky nižšie. Tento týždeň k nám dorazilo množstvo krásnych nových výrobkov z Nepálu a už čoskoro sa môžete tešiť aj na ďalšie novinky z Indie.

Srdečne vás pozdravujem z Greater Noidy.

Opatrujte sa, nech sa vám darí a prajem vám veľa úspechov v podnikaní!

David