Pozdravujem Vás z Alleppey v južnej Indii!
Dúfam, že sa máte dobre a že aj napriek rušnému obdobiu si nájdete chvíľku pre seba. Ja mám za sebou ďalší mimoriadne intenzívny týždeň v Indii. Fungujem na plné obrátky a spánok sa pre mňa stal takmer nedostupným luxusom. Čoskoro pochopíte prečo...
Minulý týždeň som vám písal o tom, ako sme sa ocitli priamo uprostred historických protestov „švábov“ a zároveň museli čeliť byrokratickému peklu v podobe predpisov EÚ, ktoré komplikujú život indickým remeselníkom. Ak vám tento príbeh unikol, môžete si ho prečítať tu.
Konečne sme dorazili na pokojné miesto.
Náš hotel sa nachádza pri malebných vodných kanáloch v indickom štáte Kérala a ja si pomaly začínam spomínať, ako vlastne znie ticho.
India a hluk... Panebože! Konečne trochu pokoja!
Ale pekne po poriadku.
Po skončení veľtrhu sme odleteli do Ahmadábádu v štáte Gudžarát a odtiaľ pokračovali autom smerom ku Khambhatu, známemu aj ako indické „mesto kryštálov“.
Naši verní čitatelia si možno spomenú na naše predchádzajúce ubytovanie neďaleko Khambhatu. Bol to celkom obyčajný motel pri diaľnici, v ktorom nechýbali ploštice, šváby ani záhadné červené škvrny na stenách.
Skrátka miesto, kde radšej spíte úplne oblečení a príliš sa nezamýšľate nad tým, čo všetko sa okolo vás nachádza.
Tentoraz nám jeden z našich dodávateľov drahých kameňov odporučil ubytovanie v meste Anand, vzdialenom približne 40 minút jazdy. Konkrétne išlo o hotel s názvom „H“.
Samozrejme, najskôr som si pozrel recenzie.
Boli zlé.
Veľmi zlé.
Náš známy si však stál za svojím odporúčaním. A našťastie mal pravdu!
Privítali nás priestranné, čisté izby a mimoriadne príjemný personál. Jednoducho paráda!
Mimochodom, dajte si pozor na falošné negatívne recenzie. V Indii ide o pomerne bežný jav.
Boli sme nadšení, že sme konečne našli pohodlné miesto, kde sa môžeme poriadne vyspať a načerpať nové sily.
Malo to však jeden malý háčik...
Do mesta sme totiž dorazili práve počas sviatku Navrátri, jedného z najväčších gudžarátskych festivalov hudby a tanca.
A keď hovorím o tanci, rozhodne nemám na mysli niekoľko ľudí, ktorí sa pred spaním len tak nenápadne pohupujú do rytmu.
Celé mesto vyzeralo, akoby sa pripravovalo na jednu obrovskú svadbu.
Všade nádherné tradičné oblečenie, celé rodiny v uliciach a nespočetné skupiny ľudí tancujúcich tradičný tanec Garba. Tancovalo sa na uliciach aj na špeciálne pripravených priestranstvách.
A niekoľko takýchto miest sa nachádzalo, celkom „príhodne“, priamo pri našom hoteli.
Naozaj veľmi blízko.
Okolo desiatej večer sa hudba rozbehla naplno.
Predstavte si obrovskú rave párty, pri ktorej niekto odstránil ovládač hlasitosti. Pridajte laserovú šou, pravidelné ohňostroje a nekonečné davy nadšených ľudí.
A teraz si predstavte, že sa to všetko odohráva priamo za oknami vašej hotelovej izby.
CELÚ. BOŽIU. NOC.
A nezabúdajte, že Gudžarát je štát, v ktorom platí zákaz predaja a konzumácie alkoholu.
Všetci títo ľudia teda pretancovali celé noci len s mliečnymi kokteilmi a mangovou šťavou v rukách.
Neviem, čo presne do tej mangovej šťavy pridávajú, ale rozhodne by si to zaslúžilo dôkladnejšie preskúmanie!
Pondelok, utorok, streda...
Každú jednu noc nášho pobytu mesto pulzovalo hudbou, tancom a neutíchajúcou energiou.
Medzitým nás čakali pracovné stretnutia s dodávateľmi drahých kameňov. A čo bolo najzaujímavejšie? Zdalo sa, že aj oni trávili noci na tých istých oslavách.
Napriek tomu každé ráno prichádzali na stretnutia svieži, plní energie, s jasnou hlavou a dokonale pripravení na obchodné rokovania.
My sme sa zatiaľ snažili spomenúť si, do ktorého vrecka sme si odložili okuliare.
Ale aj napriek prebdeným nociam a neustálemu zívaniu sme toho stihli naozaj veľa.
Podarilo sa nám urobiť množstvo zaujímavej práce v oblasti drahých kameňov, objaviť nové možnosti a posunúť spoluprácu s našimi dodávateľmi opäť o krok ďalej.
Khambhat má totiž v sebe niečo výnimočné.
Možno sú to stáročné tradície spracovania drahých kameňov. Možno neuveriteľné znalosti a zručnosti miestnych remeselníkov. Alebo nekonečné možnosti, ktoré toto miesto ponúka.
Nech je to čokoľvek, stále nás to sem priťahuje späť.
Jedno je však isté.
Nabudúce si ešte pred čítaním hotelových recenzií dôkladne skontrolujem kalendár miestnych festivalov!
Malé dobrodružstvo pri nákupe alkoholu
A potom prišlo naše ďalšie malé dobrodružstvo. Tentoraz pri nákupe alkoholu.
Pán Chatterjee dostal chuť na whisky. Neďaleko nášho hotela sa nachádzal obchod s alkoholom, ktorý mal oficiálnu licenciu a mohol predávať alkohol návštevníkom s príslušným povolením.
Toni a ja sme sa rozhodli ísť s ním. V duchu sme dúfali, že sa nám možno podarí kúpiť aj pár pív.
Netušili sme však, aká byrokratická výprava nás čaká.
Najskôr sme totiž museli získať osobné povolenie na nákup alkoholu.
Za stolom sedeli traja páni, ktorí vybavovali administratívu takým rozvážnym tempom, až bolo zrejmé, že sa ich ešte nikomu v histórii nepodarilo prinútiť pracovať rýchlejšie.
Najprv nás odfotografovali.
Potom prišli na rad formuláre. Jeden za druhým. Podpisovali sme sa na toľkých miestach, že som ich napočítal až dvanásť.
A aby toho nebolo málo, v istej chvíli sme si museli sadnúť pred videokameru a otáčať hlavou zo strany na stranu.
Niekde v pozadí zrejme prebiehalo mimoriadne dôkladné overovanie, či som skutočne David a či mám naozaj v úmysle vypiť si pivo.
Celý proces sa však zdanlivo vôbec neposúval dopredu.
A tak sme sa pustili do rozhovoru s ostatnými zákazníkmi. Viacerí z nich mali americké pasy. Väčšinou išlo o Indov pracujúcich v technologickom sektore, ktorí sa vrátili domov na sviatky.
Z času na čas pán sediaci naľavo otvoril dvere do skladu.
Na okamih sa nám naskytol pohľad na lákavé palety plné piva. Potom zmizol vo vnútri a po chvíli sa vrátil s hnedým papierovým vreckom naplneným až po okraj.
Na to, koľko úradných formalít bolo potrebné absolvovať, pôsobilo celé toto divadlo až prekvapivo tajomne.
Čas plynul a moje pôvodné nadšenie pre pivo sa postupne vytrácalo.
Nakoniec som to nevydržal.
„Tak čo, chlapi,“ povedal som pomerne nahlas. „Poďme. Už ma to pivo naozaj prestáva zaujímať. Nebudem tu čakať večne!“
V tej chvíli tretí pán zrazu ožil.
Mám podozrenie, že predchádzajúcu noc strávil na tanečnom parkete počas osláv Navrátri.
„Áno, pán David! Neodchádzajte!“
Nasledovalo niekoľko rýchlych viet, prvý pán okamžite vbehol do skladu a zázračne sa objavila whisky aj pivo.
Tak predsa sa to dalo!
Dovtedy som už podpísal toľko dokumentov a vyhlásení, že nebolo najmenších pochýb o tom, že zakúpený alkohol je určený výlučne na moju osobnú spotrebu v hotelovej izbe.
Zaplatil som a konečne sme sa odtiaľ vytratili.
Toni poznamenal, že aj vybavenie hypotéky si vyžaduje menej papierovania.
A úprimne? V tej chvíli som mu nemohol oponovať.
Po návšteve Khambhatu sme sa vrátili na letisko v Ahmadábáde, kde nastal čas rozlúčiť sa s Tonim.
Priznám sa, bolo to celkom dojemné.
Keď spolu strávite niekoľko týždňov cestovaním, pracovnými stretnutiami, vývojom nových produktov a občas aj prežívaním v hoteloch s prinajmenšom pochybnou povesťou, vznikne medzi vami zvláštne puto.
A keď sa potom tím začne postupne rozchádzať, je to trochu zvláštny pocit.
Toni odletel do Bombaja a odtiaľ pokračoval ďalej do Španielska.
My sme sa vydali opačným smerom – na juh Indie, do mesta Kóčin, kde nás čakali návštevy tovární na výrobu kokosových rohoží.
A tak sme sa napokon ocitli tu.
V Alleppey, priamo pri nádherných vodných kanáloch štátu Kérala.
Konečne pokoj.
Voda, všadeprítomná zeleň, príjemná atmosféra a možnosť aspoň na chvíľu spomaliť a vydýchnuť si.
A ak budeme mať trochu šťastia, možno nás čaká aj noc, počas ktorej sa bude dookola krútiť už len stropný ventilátor.
Žiadne reproduktory. Žiadne lasery. Žiadne ohňostroje.
Len vytúžené ticho.
Budúci týždeň vám prinesiem ďalšie zážitky a podrobnejšie správy z tohto nádherného kúta Indie.
A čo sa medzitým deje u vás doma?
Zatiaľ čo my objavujeme ďalšie zákutia Indie, doma sa nezadržateľne blíži Halloween a na dvere už pomaly klopú Vianoce.
Verím, že vo vašich obchodoch vládne príjemný ruch, predvianočné prípravy napredujú podľa plánu a zákazníci si postupne nachádzajú cestu k vašej sviatočnej ponuke.
Dúfam tiež, že si medzi našimi produktovými novinkami a ponukami na tento týždeň nájdete niečo zaujímavé, čím potešíte svojich zákazníkov a obohatíte sortiment svojho obchodu.
Ďakujem, že ste s nami na tejto ceste, a teším sa, že sa s vami čoskoro podelím o ďalšie zážitky.
Majte sa krásne a prajem vám úspešný týždeň!
David