Strašidelná náhoda... a niečo zahalené v oblaku v džbáne.
Pozdravujem Vás z Bali a veselý Halloween!
Po úžasnej ceste do Nepálu a Indie som opäť späť na Bali. Dúfam, že ste sa už naladili na halloweensku atmosféru – áno, strašidelný víkend je konečne tu!
Aj tu na Bali sa Halloween oslavuje svojským spôsobom. Dokonca aj personál mojej obľúbenej kaviarne, v ktorej práve píšem tieto riadky, je prezlečený do kostýmov. Pripomenulo mi to, že dnes sa do halloweenskych kostýmov oblečú aj Rodrigo a celý tím v britskej centrále AW. A niečo mi hovorí, že ich oslava bude ešte veľkolepejšia! Halloween sa skrátka stal celosvetovým fenoménom.
Minulý týždeň som vám rozprával o mangách, mliečnych koktailoch a večierkoch, ktoré v indickom Gudžaráte trvajú až do rána. Ak ste môj príbeh nestihli, môžete si ho prečítať tu.
Na Bali si teraz konečne užívam trochu pokoja. Neustály hluk v Indii ma totiž miestami privádzal do šialenstva. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sme dorazili do mesta Alleppey v indickom štáte Kérala. Mal som pocit, akoby sme sa ocitli v úplne inom svete.
Všade vládol pokoj a ticho. Žiadne trúbiace autá, žiadna hlasná festivalová hudba. Len pokojní, rozvážni ľudia a nádherné prostredie malebných vodných kanálov, ktorými je Kérala preslávená.
Tento región je však známy aj niečím celkom iným – výrobou kokosových rohožiek, ktoré sa vyvážajú do celého sveta.
Je teda dosť možné, že aj vaša rohožka pred dverami s nápisom „Welcome Home“ (Vitajte doma) pochádza práve odtiaľto.
V okolí Alleppey sa nachádzajú desiatky tovární, ktoré spracúvajú kokosové vlákna a každoročne z nich vyrábajú milióny rohožiek. A práve preto sme sa sem vybrali – chceli sme sa bližšie pozrieť na ich výrobu a dozvedieť sa viac o tomto zaujímavom remesle.
Zvláštna náhoda na čerpacej stanici
Dohodli sme si návštevu továrne, ktorej výrobky nás zaujali na veľtrhu v Dillí. Zároveň sme plánovali počas pobytu preskúmať aj ďalšie možnosti spolupráce.
Naše prvé nečakané „objavovanie“ sa však začalo ešte skôr, než sme vôbec dorazili do hotela.
Počas dvojhodinovej cesty z letiska v Kochi, ktorá viedla po rozostavanej spoplatnenej ceste vyžadujúcej opravu ešte pred dokončením, sme zastavili na čerpacej stanici. Pán Chatterjee si odskočil na krátku cigaretovú prestávku.
Vtom si ho všimol muž, ktorý práve tankoval. Stiahol okienko auta, zamával a zvolal: „Dobrý deň! Veď ja vás poznám! Pamätáte si na mňa?“
Pán Chatterjee je na veľtrhu v Dillí pomerne známou osobnosťou. Vďaka svojej výške a nezameniteľnému účesu je neprehliadnuteľný, takže sa v dave len tak nestratí.
Ukázalo sa, že neznámym mužom bol pán Shali, obchodný manažér továrne na výrobu rohožiek z kokosových vlákien, ktorá sa čírou náhodou nachádzala len pár minút od nášho hotela.
A tak sme si úplne neplánovane dohodli návštevu ďalšej továrne!
Zatiaľ čo niektorí ľudia využívajú na nadväzovanie obchodných kontaktov špecializované profesionálne platformy, nám na to zjavne stačia toalety na čerpacích staniciach.
S pánom Shalim sme si veľmi rýchlo padli do oka a čoskoro medzi nami zavládla priateľská atmosféra. Možno k tomu trochu prispelo aj miestne palmové víno – ale o tom až o chvíľu.
Kokosové orechy, dômyselné stroje a nezvyčajne tichý šéf
Návštevy tovární na nás urobili skutočne veľký dojem. Výroba kokosových rohožiek je síce tradičným odvetvím s bohatou históriou, no zároveň dokazuje, že aj stáročné remeslo dokáže držať krok s modernou dobou.
Pán Shali nás previedol rozsiahlym areálom, ktorého jednotlivé budovy pribúdali postupne v priebehu niekoľkých generácií.
V jednej z nich sme objavili obrovské historické tkáčske stavy zo 40. rokov minulého storočia, ktoré aj po viac ako osemdesiatich rokoch stále spoľahlivo slúžia svojmu účelu.
V ďalšej budove už pracovali moderné stroje na spracovanie a tvarovanie gumy, pomocou ktorých sa vyrábajú podkladové vrstvy rohožiek.
Inde zas rohožky získavali svoju finálnu podobu. Pomocou sieťotlače a farebných bavlnených vlákien na nich vznikali rozmanité vzory a motívy, ktoré z obyčajných kokosových rohožiek robia atraktívne doplnky do domácnosti.
A potom prišiel na rad sklad lán
Predstavte si obrovskú budovu dlhú takmer ako kriketové ihrisko, ktorou sa tiahnu koľajnice a pozdĺž takmer celej jej dĺžky vedú laná z kokosových vlákien.
Bol to skutočne fascinujúci pohľad!
Zložité, miestami až neuveriteľne prepracované stroje stáčali a splietali kokosové vlákna do pevných lán. Celý proces pripomínal dokonale zohratý mechanický tanec.
A potom prišlo veľké finále. Dvaja muži s vozíkom sa svižne vydali po koľajniciach, aby dokončili poslednú fázu výroby. Bolo to takmer ako sledovať napínavé predstavenie!
Hotové kokosové lano sa napokon navíjalo na obrovské cievky, pripravené na ďalšie spracovanie.
Nedokázal by som vám presne vysvetliť, ako tieto stroje fungujú, ale jedno viem určite – pokojne by som ich dokázal pozorovať celé popoludnie.
Celý areál pripomínal jedno veľké, usilovné mravenisko. Pracuje tu približne 300 ľudí a pracovné podmienky na nás urobili veľmi dobrý dojem. Všetci, ktorých sme stretli, boli priateľskí, usmiati a pôsobili spokojne.
Počas prehliadky som si všimol mladého muža, ktorý nás z diaľky nenápadne pozoroval.
Chatterjee ho – možno aj s trochou svojej typickej okázalosti – požiadal, aby nás odfotografoval spolu s pánom Shalim. Keď boli fotografie hotové, jednoduchým mávnutím ruky ho poslal preč.
Neskôr sme sa presunuli do ďalšej výrobnej haly, kde sme obdivovali pôsobivé hydraulické lisy, pomocou ktorých sa do rohožiek vytláčajú rôzne vzory. A zrazu sa tam objavil opäť ten istý mladík. Stál trochu bokom a mlčky nás sledoval, akoby sa takmer strácal v tieňoch.
Zvedavosť mi nedala, a tak som k nemu nenápadne pristúpil.
„Vy ste tu vlastne šéf, však?“
Usmial sa a prikývol. V očiach sa mu pritom zračilo úprimné pobavenie.
Bol to Hari, syn majiteľa a predstaviteľ tretej generácie rodiny, ktorá tento podnik vlastní a vedie.
Keď Chatterjee zistil, že ešte pred chvíľou rozdával pokyny budúcemu šéfovi celej spoločnosti, až sa začervenal. Hari sa na tejto situácii očividne výborne zabával.
A potom niekto spomenul „toddy“...
Po prehliadke výrobných priestorov, návšteve showroomu a niekoľkých pracovných rozhovoroch sa nás pán Shali a Hari opýtali, či by sme nechceli spoznať aj niečo z miestnych zaujímavostí.
Chatterjee navrhol výlet na pláž.
Kérala je síce preslávená predovšetkým svojou sieťou malebných vnútrozemských vodných ciest, no môže sa pochváliť aj dlhými piesočnatými plážami. Boli sme preto zvedaví, ako obstoja v porovnaní s tými v Góe.
Ja som však mal na mysli ešte jeden malý kultúrny zážitok.
Na rozdiel od Gudžarátu, kde platí zákaz predaja a konzumácie alkoholu, Kérala nie je takzvaným „suchým“ štátom. Napriek tomu sme v okolí nášho ubytovania na bary takmer nenarazili.
Spomenul som si však, že som kedysi čítal o tradičných miestnych podnikoch nazývaných „toddy shops“, v ktorých sa podáva kallu – miestne palmové víno známe ako toddy.
A tak som navrhol: „Čo keby sme sa cestou zastavili v jednom z nich?“
O chvíľu sme už stáli na blatistom parkovisku, za ktorým sa nachádzalo niekoľko jednoduchých chatrčí.
Vo vnútri nás čakali obyčajné stoly a ošúchané plastové stoličky. Žiadny luxus, žiadne štýlové zariadenie – len autentická atmosféra miestneho podniku.
Posadili sme sa a ja som sa začal v duchu zamýšľať, do čoho som nás to vlastne namočil.
O chvíľu k nám pristúpil starší pán s množstvom tetovaní a podstatne menším počtom zubov. V rukách niesol poháre, ktorých čistota vzbudzovala isté pochybnosti, a hlinený džbán naplnený kalnou bielou tekutinou.
Pán Shali nám začal nalievať. Dokonca aj Chatterjee, ktorý sa len tak niečoho nezľakne, vyzeral nedôverčivo.
„Tak toto ja piť nebudem!“ vyhlásil rozhodne.
Muchy, ktoré sa okolo nás začali zhromažďovať, však prejavovali podstatne väčšie nadšenie.
Pán Shali, ktorý je sám vegetarián a alkohol vôbec nepije, nás ubezpečil, že sa nemáme čoho obávať. Vysvetlil nám, že toddy sa vyrába zo šťavy kokosových paliem – nie z kokosovej vody, ktorá sa nachádza vo vnútri plodov.
Šťava sa získava priamo zo stromov a následne prirodzene kvasí. To znamená, že zatiaľ čo ráno ide o čerstvú sladkú šťavu, popoludní sa z nej už môže stať niečo podstatne zaujímavejšie.
Napokon sme sa odhodlali ochutnať.
A viete čo? Vôbec to nebolo zlé!
Chuť trochu pripomínala kokosovú limonádu s jemným šumením na jazyku. Celkom príjemné prekvapenie!
Náš hostiteľ sa medzitým vrátil s taniermi maniokovej kaše a krevetového kari. Spolu s jedlom dorazili aj ďalšie muchy, ktoré si zjavne nechceli nechať ujsť príležitosť preskúmať náš obed.
Dopili sme svoje poháre a s obnoveným nadšením sme sa rozhodli pokračovať v plánovanom výlete na pláž.
Trochu pikantný výlet k moru
Pláž bola jednoducho nádherná.
Pred nami sa rozprestierali dlhé úseky piesočnatého pobrežia, takmer nedotknuté komerčným turizmom. Žiadne rady ležadiel, žiadne preplnené plážové bary – dokonca ani jediné ležadlo na dohľad.
Od rušných pláží v Góe, ktoré sme si pôvodne predstavovali, sa toto miesto nemohlo líšiť viac.
Pán Shali to očividne považoval za veľkú prednosť.
Na záver sme si s našimi novými priateľmi urobili niekoľko spoločných fotografií na piesku, hoci sme sa pri pózovaní cítili trochu rozpačito.
Keď som sa spätne zamyslel nad celým dňom, musel som sa pousmiať.
Od náhodného stretnutia na čerpacej stanici cez fascinujúcu výrobu kokosových lán, odhalenie nenápadného budúceho šéfa až po džbán záhadnej kalnej tekutiny v miestnej chatrči.
Kto by si bol pomyslel, že obchodovanie s kokosovými rohožkami môže priniesť toľko nečakaných dobrodružstiev?
Na jeden pracovný deň to bol naozaj pestrý program!
A s potešením môžem oznámiť, že náš malý experiment s palmovým vínom sa zaobišiel bez akýchkoľvek nepríjemných následkov.
Jediné, čo v ten deň trochu utrpelo, bola Chatterjeeho dôstojnosť – najmä keď zistil, že mladíkovi, ktorému pred chvíľou rozdával pokyny, bude jedného dňa patriť celá továreň!
A tým sa končí náš malý, trochu strašidelný halloweensky príbeh.
Dúfam, že jediné „strašidlá“, s ktorými sa budete musieť doma popasovať, budú tie, ktoré vám samy vypadnú z regálov!
A keďže sa nezadržateľne blížia aj Vianoce, nezabudnite si pozrieť naše novinky a špeciálne ponuky, ktoré sme pre vás pripravili nižšie. Možno medzi nimi objavíte niečo, čo poteší vašich zákazníkov a pomôže vám pripraviť sa na nadchádzajúcu sviatočnú sezónu.
Prajem vám krásny, príjemne strašidelný halloweensky víkend! 🎃
Majte sa krásne!
David