Pozdravujem Vás z Káthmandu!

Dúfam, že sa vám darí a že váš obchod úspešne napreduje. Po mesačnej ceste som sa opäť vrátil a tentoraz sú so mnou aj Tomáš a Toni.

Minulý týždeň som vám priniesol príbeh z čínskeho „Kryštálového mesta“ (Crystal City) – o našom stretnutí s milým a skromným majiteľom spoločnosti, ktorá sa špecializuje na opracovanie kameňov. Ak ste ho nestihli, môžete si ho prečítať tu.

Po dobrodružstve v Kryštálovom meste nás čakala dlhá cesta späť do mesta I-wu (Yiwu). Na ceste sme strávili približne desať hodín, pričom za volantom sa striedali Tomáš a Coco. Cesty boli výborne vybudované a lemovali ich obrovské mosty a tunely. Internetové pripojenie bolo natoľko kvalitné, že som mohol bez problémov pracovať na notebooku aj počas jazdy zo zadného sedadla. Čínska infraštruktúra je jednoducho v mnohých ohľadoch o niekoľko úrovní vyššie...

Po návrate do I-wu sme sa pustili do práce na miestnom trhovisku. Čakalo nás obrovské množstvo úloh, no vďaka šikovným a ochotným ľuďom, mestu, v ktorom možno nájsť takmer všetko, a s trochou pomoci umelej inteligencie sme za sedem dní zvládli neuveriteľný objem práce.

Tu je malá ukážka toho, na čom sme pracovali. Pšššt... zatiaľ iba medzi nami.

Potom nadišiel čas pokračovať v ceste. Z mesta I-wu do Káthmandu nevedie žiadna jednoduchá trasa – nech sa na to pozriete z akejkoľvek strany, vždy vás čaká dlhé čakanie na prestup.

Leteli sme neskoro večer spoločnosťou China Southern do Kantonu. Dorazili sme približne o polnoci a ďalší let nás čakal až o ôsmej ráno.

Už skôr som si na letisku všimol spacie kóje. Stáli približne 20 libier za noc, dali sa jednoducho rezervovať online a nachádzali sa len pár minút od bezpečnostnej kontroly.

Perfektné, pomyslel som si.

Nuž, predstavte si polohovateľné kreslo v malej plastovej kabínke. Priestoru bolo presne toľko, aby sa človek mohol trochu pohnúť, no o pohodlí sa rozhodne hovoriť nedalo. O zvukovej izolácii nemohla byť ani reč – neustále bolo počuť hlásenia z letiska, čistiace stroje a rôzne drobné šramotenie, ktoré moja unavená myseľ v tom momente vyhodnotila ako potkany. Hoci to boli s najväčšou pravdepodobnosťou iba holuby.

Ani ja, ani Tomáš sme počas celej noci nezaspali ani na chvíľu.

Ale čo už. Aspoň som mohol pracovať. Keď sa ráno konečne priblížilo, prešli sme bezpečnostnou kontrolou a o pár minút sme už smerovali k odletovej bráne. Čakal nás ďalší let so spoločnosťou China Southern – tentoraz približne päť celkom príjemných hodín do Káthmandu. Zdá sa, že táto trasa sa pomaly stáva mojou pravidelnou cestou.

Po prílete nás na letisku čakal Bicky, náš nový zástupca pre Nepál; pre Tomáša to bolo vôbec prvé stretnutie s ním. Hneď sme si všimli, aké je všade nezvyčajné ticho. Cestovný ruch po nedávnej katastrofe očividne utrpel. V krajine, kde je živobytie mnohých ľudí úzko spojené s návštevníkmi, má takýto pokles návštevnosti výrazné dôsledky.

Nasledujúce ráno dorazil Toni, náš kolega zo Španielska. Teraz sme teda všetci traja spolu s Bickym a pripravení na ďalšiu časť nášho dobrodružstva.

O tom, ako sa nám darí a čo nové sme zažili, vám napíšem budúci piatok.

Je dobré byť opäť v Káthmandu, hoci je ťažké pozerať sa na toto mesto a nemyslieť pritom na ľudí, ktorým sa život v poslednom období úplne zmenil.

Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí podporili našu zbierku pre Nepál. Vaša štedrosť pre nás veľa znamená a budeme aj naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli tam, kde je to potrebné.

Opatrujte sa a prajeme vám všetko dobré.

David